Už dávno som sa tak dobre nezasmiala. Ako obyčajne, keď som doma, sa u mňa prejavila moja závislosť na telke, na ktorú som bohužiaľ počas štúdia na vysokej nedokázala zabudnúť, a tak dnes skoro v kuse od rána čumím do zázračnej krabice s uväznenými postavičkami z nedeľných seriálov. Popri amerických blbostiach, ktorých je takmer celý program, som si s radosťou pozrela Lampáreň.
A prečo som sa vlastne smiala? Vďaka prvej reportáži som sa zase raz presvedčila o tom, že nanešťastie, obchodníci nevážiaci si svojich kupujúcich ešte stále existujú, a ľudia, ktorí sa nimi nechajú vodiť za nos, tiež. Konkrétny prípad v danej relácií vyzeral takto: Mladý chalan, študent, si šetril na notebook, a po dlhom čase si asi pred dvomi rokmi jeden mohol kúpiť, a to v miestnej predajni elektroniky. Neužil si ho dlho, pretože počítač sa mu zakrátko pokazil. Keď prišiel do obchodu s požiadavkou reklamácie, majiteľ ho odbil, do rúk mu strčil papiere s adresou autorizovanej opravovne počítačov značky ASUS v Čechách, aby si to vybavil sám, pretože predajňa s tým vraj nemá nič spoločné. Napriek vedomosti, že obchodník je povinný študentovej reklamácii vyhovieť, sa ten podujal svoje problémy riešiť sám. ASUS jeho miláčika opravil, ale následne sa pokazil ešte 3 krát. Samozrejme, že opäť postupoval chalan rovnako, najprv prišiel do obchodu, v ktorom bol PC zakúpený, ale napokon si aj tak zakaždým reklamáciu vybavil sám u výrobcu. Posledný krát však požiadal o preukázanie neopraviteľnosti výrobku, čo je bežný postup, ak opakovane kazí. V takom prípade má predávajúci povinnosť na žiadosť spotrebiteľa vyplatiť mu plnú sumu, za ktorú výrobok kúpil.
Keby sa tak stalo, tento príbeh by som tu vôbec napísala. . Samozrejme, že pán majiteľ nášmu študentovi nedal ani korunu. Redaktorka z Lampárne mu teda zavolala. Rozhovor ma veľmi pobavil. Pán tvrdil, že študent je špekulant. Počítač kúpil pred dvoma rokmi za štyridsaťtisíc korún, a dnes by taký istý model kúpil len za šestnásť. A preto keby mu teraz vyplatil plnú kúpnu sumu, mohol by si kúpiť nový počítač a ešte by mu dvadsaťštyritisíc zostalo. „Viete, ako sa tomu hovorí?“ spýtal sa pán redaktorky, „záručná doba?“ pokojne odpovedala, „No predsa špekulácia!!!“, nahnevane dodal.
Čerešničkou na torte bola žaloba, ktorú pán obchodník na mladíka podal, konkrétne vo veci ohovárania. No neviem či vyjadrenie názoru na základe faktov ja ohováranie, ale to nech už posúdi súd. Jedno je však isté, zákazník zostal bez výrobku, aj bez peňazí. A to napriek tomu, že jednoznačne bolo právo na jeho strane. Prosím Vás, nenechajte sa aj vy odpinkať podobnými typmi ľudí. Verte mi, že sa s nimi budete stretávať možno po celý život, ale stojte si zakaždým za svojimi právami. Keď už nič iné nepomôže, nezostáva Vám nič iné, ako sa obrátiť na našu justíciu. Čo asi tiež nieje žiadna výhra, pri rýchlosti vánku, akou sa na slovenskom súde dopracujete k rozsudku. Najjednoduchšie asi teda asi bude do podobnej situácie sa vôbec nezapliesť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára