sobota 22. novembra 2008

Čo máš

Čo máš?

To, čo potrebujem..

A čo potrebuješ?

To, čo mám.

Túto zaujímavú myšlienku povedal v nemenovanej relácií slovenský herec Marián Slovák. Pekné, povedala som si. O pol hodinu neskôr som sledovala televízne noviny, a koho tam zase raz nevidím? PápežJ Od jeho pontifikácie hovorí celkom múdro, dokonca sa ospravedlnil rodinám detí, ktoré zneužívali katolícky kňazi. Tak kukám na obrazovku a čakám na ďalšie pekné posolstvo. Prišlo: „Peniaze sú zárodkom všetkého zla. Vzdajte sa túžby po nich i po moci.“ Neviem, či sa tí dvaja dohodli, no ako že vraj bakalárka ekonómie by som povedala, že No, trochu naivné, ale myslím, že pravdivé. Aspoň pre mňa. Navyše, podobné slová znejú veľmi povzbudzujúco, keď máte na svojom super výhodnom študentskom účte zostatok tridsať korún. Na druhej strane, čo viac potrebujete? Jedálny lístok síce podriaďujete akciám alebo Tesco value a pri bratislavských cenách v podnikoch si radšej pivo vychutnáte z novinky na slovenskom trhu, plastovej jedenapollitrovej fľaše, ale sú ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť ani takýto „luxus“. Mimochodom, tá plastová fľaša má svoje výhody oproti podnikom v meste:

1. Vždy je správne vychladená (ak ju nezabudnete dať do chladničky)

2. Je v nej značka piva, ktorú máte najradšej (v krčme nemajú vždy to, čo chcete)

3. Nemusíte čakať na „ochotnú“ obsluhu, ktorá od vás čaká ešte aj sprepitné

4. Nemusíte sedieť poslušne na stoličke alebo lavici, ale pohodlne na gauči s vyloženými nohami

5. Nikdy si nenalejete pod čiaru

6. Pozvete si k sebe ľudí, ktorých máte naozaj radi (dokonca si pred nimi môžete po tej kope bubliniek pokojne odgrgnúť)

7. Aby ste opili jedno dievča, úplne stačí jedna fľaša (t.j. niečo vyše jedno Euro)

No, nie je super nemať peniaze a šetriť? Okrem toho, spokojnosť vraj nie je priamo úmerná výške reálneho príjmu. Nejakí vedci skúmali stupeň šťastia v tom istom čase v rôzne ekonomicky rozvinutých krajinách. Netuším, ako sa dá merať niečo také, no povedzme, že to ide. Prekvapivo sa zistilo, že napriek rozdielom vo finančnej situácií, bola úroveň spokojnosti obyvateľov približne rovnaká. Zaujímavé.

Kamarát má heslo: Peniaze boli a budú. Časom som sa naučila, že je to skutočne tak. Len by som k tomu ešte pridala, že sa za ne nedá kúpiť všetko. Vlastne, keď sa to tak vezme, za peniaze si nekúpite nič podstatné. Dobre, dobre, jedlo a bývanie je určite dôležité. Určite viete, k akému klišé teraz smerujem, takže vás ušetrím mojich kecov, aby ste už konečne mohli ísť pracovať, zarábať veľké prachy alebo sa učiť ako ich zarobiť neskôr. Spomeňte si ale pritom na ľudí, na ktorých Vám záleží a vytočte ich meno vo svojom telefóne. Ak Vás trápi nízky kredit alebo prevolaný paušál, spomeňte si na to, čo všetko si za peniaze nekúpite.

2 komentáre:

Marek povedal(a)...

Pravdaže, peniaze nie sú to najdôležitejšie. Ale ja osobne verím, že pre spokojný život je potrebná určitá úroveň, na ktorej si človek môže povedať, že sa nemusí báť o základné veci, a možno si trochu aj užiť.

Ľubica povedal(a)...

Súhlasím. Určitý štandard je veľmi príjemná vec, treba naň makať:)